Nastáva zimný slnovrat – ide o najkratší deň s najdlhšou nocou v roku

Bratislava 19. decembra (TASR) – V nedeľu 21. decembra o 16:03 h stredoeurópskeho času (SEČ) nastane zimný slnovrat. Tento presný moment, v astronómii známy ako solstitium, označuje začiatok astronomickej zimy. Na severnej pologuli prinesie najkratší deň a zároveň najdlhšiu noc v roku.

Dátum zimného slnovratu nie je fixný. Planéta Zem totiž obehne Slnko za približne 365,24 dňa. Tento časový úsek je známy ako sezónny (alebo tropický) rok. Keďže kalendár má len 365 dní, každoročne vzniká takmer šesťhodinový časový sklz. Ten sa musí raz za štyri roky korigovať prestupným dňom (29. február), aby sa astronomické javy neustále nevzďaľovali od kalendárnych dátumov. Týka sa to aj letného slnovratu, či jarnej a jesennej rovnodennosti.

Zimný slnovrat z hľadiska astronómie a fyziky nastáva v momente, keď sa Slnko nachádza nad obratníkom Kozorožca. Je to fenomén obratu, od ktorého sa začína postupné predlžovanie dňa. Hoci slnovrat prinesie najkratší deň, neznamená to, že Slnko zapadne najskôr. Najskorší západ Slnka v tomto roku už nastal, a to v dňoch 12. a 13. decembra o 15:58 h SEČ. Odvtedy sa začalo predlžovať večerné svetlo, hoci najneskorší východ Slnka ešte len príde, a to na prelome roka.

Oslavy zimného slnovratu patria vôbec k najstarším tradíciám. Existujú dôkazy, príkladom megalitické stavby, že ľudia tento bod sledovali už pred 5000 rokmi. Slnovrat jednotlivé kultúry v rôznych kútoch sveta vnímali ako „bod nula“ alebo „znovuzrodenie Slnka“. K slnovratu sa viazali sviatky, ktoré uctievali návrat svetla, napríklad oslavy Yule u severských národov či Kračúň u Slovanov. Práve do tohto kľúčového obdobia, keď sa slávil obrat temnoty na svetlo, bolo neskôr umiestnené slávenie Vianoc.

Yule (Jule) je pôvodný staroveký pohanský sviatok uctievaný germánskymi a severskými národmi. Zimný slnovrat bol začiatkom niekedy až 12 dní a 12 nocí trvajúceho sviatku. Predstavoval symbolickú „smrť a znovuzrodenie“ Slnka. Yule Nights boli plné hodovania, pitia, obetovania a pálenia rituálneho „Yule Logu“ – starostlivo vybraného obrovského polena. Dnes v mnohých krajinách si tento rituál symbolicky pripomínajú na Vianoce koláčom s rovnomenným názvom.

Kračún alebo „Hody“ u Slovanov sa datujú do predkresťanského obdobia, aj keď korene sú ešte staršie. Kračun (typ chleba) mal podľa ľudovej viery na vianočnom stole zabezpečiť rodine v nasledujúcom roku každodenný chlieb. Na vianočný stôl sa kládol na seno, na slamu alebo na rozsypané obilné zrná. Tie sa na jar pridali do osiva na zabezpečenie dobrej úrody obilia. Rituálne pečivo sa tiež dávalo hospodárskym zvieratám a aj na pole. Symbolizovalo hojnosť a zabezpečenie prosperity v novom cykle.

S príchodom kresťanstva boli mnohé pôvodné oslavy slnovratu asimilované a prepojené s oslavou Narodenia Krista. Preto sa dodnes v rámci vianočných tradícií zachovali sviečky, ihličnaté vetvičky (symbol večného života, ktorý prežije zimu) a celá symbolika svetla.

Oslavy zimného slnovratu sú spájané aj so vzdialenejšími kútmi sveta. V Číne si ho pripomínajú prostredníctvom sviatku Dongzhi (Príchod zimy), v Perzii (súčasný Irán) je zase známy ako sviatok Shabe Yalda.

Výnimkou neboli ani staroveké európske civilizácie (keltské, neolitické, staroveký Rím), v ktorých približne pred 5000 rokmi vznikali mnohé megalitické stavby. Základom ich architektúry bolo zachytenie svetla v okamihu slnovratu. Medzi najznámejšie z nich patria Newgrange v Írsku či Stonehenge v Británii.

Prastarý rituál vítania slnovratu, ktorý je najviditeľnejší práve na megalitických stavbách, dodnes fascinuje ľudí. Obrovský záujem je o návštevu Newgrange. Počas piatich dní okolo slnovratu tu totiž preniká lúč vychádzajúceho Slnka špeciálnym strešným otvorom stavby, čím na približne 17 minút dramaticky osvetlí vnútornú komoru hrobky. Pre obrovský záujem o svetelné divadlo sa každoročne spomedzi 30.000 záujemcov žrebuje len zhruba 60 osôb, ktoré môžu vidieť svetelné divadlo naživo.